O tom, kde môžem byť -

20. january 2016 at 22:22 | Mayah |  Tie moje pozitivizmy -
Akože v živote. Nie v čase. Pravda, aj ten sa pohol odkedy som sem vkladala posledné písmená. Trošku som dozrela. Niekto by povedal, že prezrela. A iní sa len pozreli a povedali si, že to so mnou nakoniec nebude až také zlé.


Dostala som zaujímavý a inšpirujúci podnet na rozmýšľanie, tak sa s ním chcem podeliť. V snahe vypustiť nejakú vlnku do mora. Jeden nikdy nevie, na akom pobreží tá vlnka spôsobí tsunami obrodenia. A aj keby som ostala iba vlnkou, nepohnevám sa. Však tou som. Tak ako aj ty.

Pripravený? Tak počuj:


Čo ak trávime príliš veľa času čakaním, že budeme povolaní pre nejakú veľkú vec, ktorá povedie k nejakej zmene, a pritom sa na pojem "veľká vec" pozeráme mylným pohľadom?
Posledné týždne som sa dosť zaoberala tým, kde ma asi chce Otec mať teraz. Na aké pole pôsobenia ma pozýva, kde ma potrebujú a kde to nájde naplnenie. Ale fáma "veľkých vecí" sa nedotýka iba hľadajúcich Božiu vôľu, ale všetkých ľudí. Lebo už či veríme alebo neveríme, mali by sme žiť tak, aby sme do sveta vypustili nejakú tú vlnku dobra. Človek nemusí byť ničím viac než človekom, aby pochopil túto základnú myšlienku.

and here's the twist.

Robiť "nejakú veľkú vec" nemusí znamenať robiť nejakú veľkú vec. V živote každého z nás sú veci, ktoré možno nie sú veľké, a predsa tu sú. A ak sa človek pýta, kde má teraz byť, kde bude teraz osožný, možno sa stačí obzrieť na svoj pracovný stôl. Robiť veľké veci môže znamenať robiť obyčajné veci neobyčajne dobre.
Áno, ono to pravdepodobne raz príde, zacítim ten nový vánok a pochopím, že teraz sa mám pustiť na cestu za nejakým vznešeným cieľom. Ale aby sme mohli vznešené ciele napĺňať, potrebujeme byť pripravení. Práve na to slúži tento čas robenia obyčajných vecí neobyčajne. Toto je ten čas, kedy sa pripravujeme. To, že si dnes sadnem a spravím dobre svoju povinnosť ma posunie ďalej, aby som neskôr mohla prevziať väčšiu zodpovednosť. To, že dnes budem lásavá k priateľovi ma povedie k tomu, aby som bola v budúcnosti pripravená prejavovať lásku cudzím ľuďom v núdzi.
Tým, ktorým Boh verí, stále zverí veľkú zodpovednosť.


Ostala som povzbudená z tejto myšlienky. Že to, že sa "nič nedeje" neznamená to, že na mňa zabudol, ale že sa pripravujem. Nie je to povzbudivé? Tým, pre čo sa rozhodnem dnes, môžem pomôcť k tomu, aby som sa v budúcnosti rozhodla pre prevzatie svojej "Ťažkej veci." A nesklamala.

No a, aj keď je to šokujúce, ja chcem byť pripravená.

Nestrácajme chuť snažiť sa! Naše dobré vlnky nájdu svoje pobrežie.Môžeme prebudiť svet. Možno nezmeníme všetky tie názory skeptických ľudí (ktorí sa, mimochodom, radi prejavujú práve na takýchto - podľa nich - naivných blogoch). A možno aj zmeníme. Kto vie. Možno aspoň jedného. Prebuďme dieťa, to naše prvotné, nezranené zmýšľanie. Je to škoda, sledovať toľko ľudí, ktorí neveria, že sa niečo dá zmeniť. Viete čo? Možno je chyba v tom, že sme sa prestali snažiť.


Nevravím, že svet bude dokonalý, rainbow unicorns all over the sky a to všetko, len som chcela pripomenúť, že úloha každého z nás je dôležitá a neopakovateľná. A je len na tebe, či sa ju rozhodneš využiť. A tak Ti prajem pekný zvyšok večera, drahá Vlnka (:

"Vždy, keď sa človek postaví za nejaký ideál, vyžiari drobnú vlnku nádeje, ktorá sa prelína s ďalšími miliónmi rozličných centier energie a odvahy. Tieto vlnky vytvárajú spolu mohutný prúd, ktorý môže zbúrať tie najmocnejšie steny útlaku a odporu." (R. Kennedy)

/poznámka autorky: je to jedno z mojich starších zamyslení, ale keď som ho dnes našla, povedala som si, že tu právom patrí. (: /
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement