9 vecí, ktoré som sa naučila na internáte

12. january 2016 at 23:24 | Mayah |  Zážitkovo (:
Každý hovorí: "Choď na intrák, pozažívaš!" alebo "Najväčšie haluze zažiješ na intráku." a to nehovorím o nechválne známych chodboviciach.

Ja som také obyč dievča, ktoré bolo tak viac menej nesamostatné, čo sa týkalo týchto vecí, prežitia, samostatnosti, hospodárenia s peniazmi.

Ale chcela by som vám napísať o 9 veciach, ktoré som sa naučila a pochopila až na internáte!




#1: Nákup za euro sa spraviť dá - dá - dá

A čo za to dostaneš? Salámu, 2 buchty a maslo. Fajneee -
Začnete si všímať zľavy, prezerať letáky.
A potom na nich šúpať zemiaky.
Naučíte sa chodiť do Lidlu, lebo je tam všetko a za lacno.
Už sa nikdy na potraviny nepozerám rovnakými očami
Čo ma privádza k ďalšiemu bodu:

#2 Niektoré potraviny sú výhodnejšie ako iné

Hovorím o potravinách ako krupica, cestoviny, mlieko, kečup, ryža, cukor, horčica, med, kukuričné lupienky, bebe keksy, tuniak, karička.
Prečo?
Lebo sa z nich najete viackrát. Alebo z nich nakombinujete úplne nevýdanú večeru, akou môžu byť cestoviny s tuniakom alebo kukuričné lupienky s medom a mliekom. Nehovoriac o krupici! Večera na mesiac ♥
Stačí investovať raz za čas a trochu to rozplánovať a celkom šikovne sa dá hospodáriť.
Navyše, špagety s kečupom sú lepšie ako nič!

#3 Suchá saláma vydrží na okne aj tri dni

Suchá saláma je najlepšia saláma! Nitran, Kriváň, Lovecká, Malokarpatská či Pekelne pálivá! Tieto všetky sú top. Lebo vydržia na okne naozaj dlho.
Viete, vyskytla som sa na internáte, ktorý nemá chladničky na izbách a nedarí sa nám žiadnu zohnať. Tak si pomáhame ako vieme.
Je málo potravín, ktoré sa aspoň chvíľu neslnili na okne. Nuž, keď sa slnili pridlho, museli ísť preč. Nie vždy v roku je okno ideálna chladnička.
#thuglife

#4 Všetko sa dá zohnať, ak máš naturálie

Na internáte nie si sám. Ani keby si sa tak tváril. Si súčasťou celku. Živého organizmu. A tieto živé organizmy mávajú svoje facebookovské stránky.
Neprešlo dňa, kedy by niekto niečo nepotreboval, a neprešlo hodiny, kedy by niekto niekomu neponúkol pomoc. Už či ide o otvárak na víno, na konzervu, film, kečup, kancelársky papier či pero. Hej no, už som sa sama skoo nechala zlákať vidinou ziískania paradajkovej polievky v sáčku, ak by som spolužiakovi dala modré pero, ktoré píše.
Netreba sa tváriť, že tu nie si, a netreba ľuďom odmietať pomoc.
Ono sa to vždy vráti, keď ste k ľuďom dobrí. Aj keď možno inou cestou, ale áno!

#5 Ako veľa spraví jedno ahoj!

Nebudem počítať ľudí, korých som spoznala na internáte. Je to celkom slušné číslo, a to som ešte celkom introvert. Ale kuchynka je veľmi bežné miesto stretnutia, alebo len vo výťahu, nehovoriac o hodných skupinkách fajčiarov. Nikto sa nepohnevá, že sa mu pozdravíte. Treba to robiť. Treba prejavovať spolupatričnosť.
Napríklad sa ponúknuť, že niekomu postrážite hrniec alebo keď to pípne, prinesiete mu to do izby. Maličkosti. Spolupatričnosť nezabije.
Pravda, mnohých mená vôbec neviem, k takým osobným informáciám často ani nedošlo, ale aj tak je super, môcť sa niekomu v cudzom meste ďaleko od domova s úsmevom odzdraviť.
(:

#6 Noc je rovnako dlhá ako deň

Veruže tak. Systém na vysokej škole je iný. V pondelok môžete mať prvú hodinu o 8 ráno a v utorok o 11:45. Everything is possible.
A preto sa často stáva, že si na to organizmus ťažko zvyká. Lebo mozog nemá rád nepravidelnosť.

No čo už. Naučíte sa pracovať rovnako efektívne v noci i cez deň. Kedy vám to deň umožní.
Samozrejme, ak máte vôľu niečo robiť.

Napríklad mnoho mnoho ľudí má vôľu sprchovať sa o tretej ráno.
A nesúdim.

#7 Najviac ľudí je východniarov

Túto hypotézu asi nemôžem uplatniť celoplošne po celom Slovensku. Ale tu to tak je. Každý je z Prešova, Popradu, Bardejova či Košíc. A dakto aj z Kukova. Viete, kde to je?
Sama som z východu, takže je to pre mňa ako stretnúť domáceho.
V upecku je nás na stretku okolo 20. Tipnete si, koľkí sú z východu?
Ľúbim Trnavu, lebo odkedy som tu, nespoznala som nikoho z Trnavy. Každý je z preč. Také fajn univerzitné mesto!

#8 Skúškové spája ľudí

To nemusím hovoriť. Neprejde hodina, aby sme si so spolubývajúcou nevzdychli nad naším ťažkým osudom.
Ach jaj.
Smejeme sa na všetkých tých obrázkoch, ktoré sú na fb, aké je skúškové, a plačeme.
Plačeme, lebo sa učíme.
Smejeme sa, lebo sa neučíme.
A v tej chvíli máte pocit, že ste jediní idioti na svete, ktorí sa učia.
Sedíš na fb, otvoríš zoznam prihlásených a hovoríš si: Mal by sa učiť, mal by sa učiť, mala by sa učiť, mala by sa učiť, mala by sa učiť, mal by sa učiť, mal by sa učiť,....
Ale potom príde zlom. Večer.
Otvorím dvere na chodbu a tu sedia 4 ľudia, ktorí sa učia. Píšu mi dve spolužiačky, že nič nevedia, Traja spolužiaci, že potrbeujú pomoc a ty sám chceš ísť plakať do komory, ale nemáš silu a ideš spať.


Čo ma privádza k poslednému bodu:

#9 Počuť zvuky je normálne

Spolubývajúca sa pri mne veľmi rýchlo musela naučiť zaspať pri svetle, lebo som bola hore vždy dlhšie než ona. Ale je to celkom vtipné v tejto časti mesta, lebo aj keď všetko zhasnete, z vonku k vám ide také silné svetlo, že rozoznáte všetok nábytok.
Ale to je len zrak.
Sluch, to je väčšia haluz. Hej, povedia vám, že po desiatej je kľud.
Ale to, že o pol dvanástej ide z chodby Adeline Hello je také... well.
Ale Adele je ešte kamka. Na takom intráku, kde je tristo Ľudí, má priemerne skoro každý deň niekto narodky!
Nikto to nerieši.
Inak, aj vy máte takého týpka na chodbe, ktorého vždy počuť, keď otvorí na chodbe ústa?


Pozdravujem všetkých, ktorí sú na vedľajších izbách a, očividne, nemajú skúškové
chcela by som

dobrú noc! -
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama