Veci, čo miznú,.

3. march 2014 at 20:44 | Mayah |  Zážitkovo (:
Poznáte také tie večerné rodinné stretnutia na dovolenke? Kedy sa proste večer na gauči stretnú známi, ktorí sa dlho nevideli, pripravia sa obložené chlebíčky, vyberie sa pitie a debata sa tak plynulo rozbehne? Ja tieto chvíle mám osobne veľmi rada (:

Keďže už mám svoje roky, konečne sa v debate necítim stratená. Po rokoch dlhej práce a navlpňovania sa na rodinnú rádiovú vlnu sa konečne môžem plnohodnotne zapojiť do konverzácie, prispieť názorom a ostatní ho počúvajú. Teda, ako kedy. Ono to závisí od fázy.

Náš dedko delí štádiá konverzácie na tri fázy:
  1. Jeden rozpráva, všetci počúvajú
  2. Rozprávanie sa v skupinkách
  3. Každý rozpráva a nikto nepočúva

Debata však prišla na celkom zaujímavé veci. Rozprávali sme o situácii na Ukrajine, o tom, že má babka ostré lakte a silné ruky - a že vraj krehká žena. Rozprávali sme o mobiloch, o psoch, o Asterixovi a Obelixovi, pozerali sme noviny a ocko rád prispieval k novinám osobnými poznámkami a ujo sa vždy tak svojsky zasmial, pretože chápal ockovu narážku. Taký ten suchý humor. Dospelácky. Ktorý príde vtipný len niekoľkým ľuďom. Iní sa len smejú zo slušnosti, alebo nezaujato pregúľajú očami.

Okrem iného sme sa rozprávali s mamkou a strynou o veciach, ktoré z bytu prirodzene miznú. Kávové lyžičky, nožnice na nechty, štipce na prádlo a ovládače. Je to zaujímavé. Podľa mňa (ne)má každý doma určitý predmet - nožnice, zápalky, maličkosti, ktoré sa ľahko strácajú. Koniec koncov, nie je to tak aj v živote? Sú maličkosti, ktoré sa nám ľahko stratia z očí. A hľadáme ich až keď ich potrebujeme. Asi sú na nepraktickom mieste v našom živote, nie?

Máte aj vy nejaké veci, ktoré u vás tak prirodzene miznú?


Zajtra večer už budem doma (: Myslím, že sa teším, aj keď to bude zase také, no neviem. Tu je to také, že som na inom mieste s inými ľuďmi. Sú to staré a známe miesta a starí známi ľudia, no nie je to doma. Je to Tam. Nie doma. A keď budem doma, ťažko sa opäť dostanem do nejakých činností, ktorým by som sa doma chcela venovať cez prázdniny. Mám taký domáci syndróm, že sa ťažko venujem veciam, lebo mám na svojej planétke isté veci, ktorým sa môžem venovať od rána do večera a stále to bude nedoriešené.

Ale teší ma, že máme prázdniny. Výnimočne mám pocit, že plynú pomaly (:
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 fotografie-a-malby fotografie-a-malby | Web | 3. march 2014 at 21:04 | React

Ahoj, promiň že to není na téma článku.
Ten stromek na který ses ptala jak se fotí...ten se fotím tak, že stromek rozostříš:)
Jinak pěkný blog:)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement