March 2014

Cez prázdniny a po nich -

9. march 2014 at 15:37 | Mayah |  Zážitkovo (:
Hm, dlho som nič nepísala, ale čo, nemrzí ma to až tak, lebo som mala prázdniny a jeden si niekedy musí aj oddýchnuť, porozmýšľať čo ďalej, porobiť čo treba and so on. A doplniť "písacie zásoby", aby som aj mala o čom písať a nie len písať o veciach nasilu. To robím nerada, vtedy radšej rovno nepíšem.


Popravde, po výlete do PP som už nebola nikde. Len som si doma oddychovala. Hrala Teru (už mám level 50 a som veľmi šťastná, že som to stihla a že ma to stále baví, aj keď si viem predstaviť, že by som mohla robiť iné veci namiesto toho a možno by boli užitočnejšie :D), prečítala som skvelú knižku - Nebo nie je výmysel - ktorá hovorí príbeh štvrročného chlapca, ktorý počas pobytu v nemocnici zažije výlet do neba. Je to písané tak krásne úprimne a jednoducho (: Stále mám rozčítaný Malý strom, tak neviem no, niekedy sa k tomu musím vrátiť, je to skvelá knižka (:

Pozerala som Petra Pana, jednotku aj dvojku, taká pekná rozprávka (: Keby som mohla, určite by som išla do Země Nezemě. Táto rozprávka hovorí o tom, že byť dospelým neznamená vyrásť. A vyrásť neznamená byť dospelým.



Ďalšia taká vec je Postcrossing. Som tam prihlásená dlho, ale ešte som neodoslala pohľadnice. Jedna pôjde do Nemecka a druhá do Ruska. Veľmi sa teším na to dievča z Ruska, teda že jej pošlem pohľadnicu, pretože sama sa učím ruštinu a tak som sa rozhodla jej napísať všetko v azbuke. Určite sa poteší aj ona. Že nejaký random Slováci sa učia ruštinu. Ale nekúpila som ešte pohľadnice, totiž neviem asi, kde kúpiť tie správne. Chcem im poslať také, aké sa im budú páčiť, a to zahrňuje koľajnice a niečo zelené alebo smiešne. Tak sa do toho chcem čoskoro pustiť :) Ak to vyjde, tak tu budem rada zdieľať všetko čo príde c:


Posledná vec, o ktorej chcem písať, sú moje Raketky zo stretka. Chystáme sa s Marikou pripraviť pre nich ďalšiu motiváciu - Pôjde sa do KOŠÍC! Bude to sobotňajší výlet, pôjdeme do botanickej záhrady, v tom čase sa budú liahnuť motýle a bude to proste krásne :) Tak som dnes strávila dve hodiny pri vyrábaní plagátu, kde je na ceste pripevnený pohyblivý autobusik a ten sa bude s časom blížiacim sa k dátumu výletu - v júni - približovať k budove botanickej záhrady na plagáte. Je to pekné, ale lepšie to bude, keď to celé začne (:

Škoda že sa ľudia nemôžu živiť proste kreativitou. Keby mi za takéto vyrábanie vecí z papierov platili, už dnes by som bola zabezpečená do konca života :D

Prikladám fotku niektorých Raketiek z Don Bosco Show, kde vystupovali ako kúzelnícke predstavenie. Tá fotka sa mi neuveriteľne páči, keby ste z fotky vystrihli ktorékoľvek dievča, hovorilo by to iný príbeh. Je to ako tri scénky na jednej fotke :)

Anyway, teším sa, že opäť začne stretko a škola, aj keď to bude boj, lebo som si narobila zmätky v žiackej knižke.
Bude to drsné, ale taký je život (:

Držte sa tiež c:

Veci, čo miznú,.

3. march 2014 at 20:44 | Mayah |  Zážitkovo (:
Poznáte také tie večerné rodinné stretnutia na dovolenke? Kedy sa proste večer na gauči stretnú známi, ktorí sa dlho nevideli, pripravia sa obložené chlebíčky, vyberie sa pitie a debata sa tak plynulo rozbehne? Ja tieto chvíle mám osobne veľmi rada (:

Keďže už mám svoje roky, konečne sa v debate necítim stratená. Po rokoch dlhej práce a navlpňovania sa na rodinnú rádiovú vlnu sa konečne môžem plnohodnotne zapojiť do konverzácie, prispieť názorom a ostatní ho počúvajú. Teda, ako kedy. Ono to závisí od fázy.

Náš dedko delí štádiá konverzácie na tri fázy:
  1. Jeden rozpráva, všetci počúvajú
  2. Rozprávanie sa v skupinkách
  3. Každý rozpráva a nikto nepočúva

Debata však prišla na celkom zaujímavé veci. Rozprávali sme o situácii na Ukrajine, o tom, že má babka ostré lakte a silné ruky - a že vraj krehká žena. Rozprávali sme o mobiloch, o psoch, o Asterixovi a Obelixovi, pozerali sme noviny a ocko rád prispieval k novinám osobnými poznámkami a ujo sa vždy tak svojsky zasmial, pretože chápal ockovu narážku. Taký ten suchý humor. Dospelácky. Ktorý príde vtipný len niekoľkým ľuďom. Iní sa len smejú zo slušnosti, alebo nezaujato pregúľajú očami.

Okrem iného sme sa rozprávali s mamkou a strynou o veciach, ktoré z bytu prirodzene miznú. Kávové lyžičky, nožnice na nechty, štipce na prádlo a ovládače. Je to zaujímavé. Podľa mňa (ne)má každý doma určitý predmet - nožnice, zápalky, maličkosti, ktoré sa ľahko strácajú. Koniec koncov, nie je to tak aj v živote? Sú maličkosti, ktoré sa nám ľahko stratia z očí. A hľadáme ich až keď ich potrebujeme. Asi sú na nepraktickom mieste v našom živote, nie?

Máte aj vy nejaké veci, ktoré u vás tak prirodzene miznú?


Zajtra večer už budem doma (: Myslím, že sa teším, aj keď to bude zase také, no neviem. Tu je to také, že som na inom mieste s inými ľuďmi. Sú to staré a známe miesta a starí známi ľudia, no nie je to doma. Je to Tam. Nie doma. A keď budem doma, ťažko sa opäť dostanem do nejakých činností, ktorým by som sa doma chcela venovať cez prázdniny. Mám taký domáci syndróm, že sa ťažko venujem veciam, lebo mám na svojej planétke isté veci, ktorým sa môžem venovať od rána do večera a stále to bude nedoriešené.

Ale teší ma, že máme prázdniny. Výnimočne mám pocit, že plynú pomaly (:

"Sme svoji,"

3. march 2014 at 15:55 | Mayah |  Úryvkovňa (:
"Starý otec a stará mama mali porozumenie, a tak mali aj lásku. Stará mama vravela, že s rokmi sa porozumenie prehlbuje a podľa nej môže ísť hlbšie, ako si vedia obyčajní smrteľníci predstaviť alebo pochopiť. A tak tomu vraveli 'sme svoji'.

Starý otec vravel, že kedysi dávno 'byť svoji' znamenalo, že mali voči sebe vzájomné pochopenie, a tak to znamenalo 'mať sa radi, milovať sa'. Lenže ľudia sa stali sebeckými a postupne sa tie slová obmedzovali iba na pokrvných príbuzných, ale pôvodne to tak nebolo." (Malý strom - Forrest Carter)


Skutočne to tak je. Ak si s niekým dobre rozumiete, tak ho máte radi. A čím viac si rozumiete, tým viac sa máte radi. Preto by to malo byť práve v takomto poradí: porozumenie - láska. Ale najprv by sme sa museli počúvať.

Čím dlhšie čítam túto knihu, tým viac mám pocit, že mal autor o tejto knihe pravdu.

"Ak chcete svet vidieť taký, aký je,
pozrite sa naň detskými očami,
pozrite sa naň z hĺbky hory,
pozrite sa naň spolu so starým otcom.
Starý otec musí byť, pravdaže, prinajmenšom polovičný indián.
Nuž tak sa na svet díva táto kniha."

:)

Disney výzva (:

3. march 2014 at 0:02 | Mayah
Jasné, je pred polnocou, ale viete ako sa hovorí - najlepšie nápady prichádzajú v noci :D Dlho som rozmýšľala nad týmto obrázkom a dlho mi nedal spať, lebo som si jednoducho hovorila - áno, poznám tie rozprávky, ale nevidela som ich už ako dlho? 5? 10 rokov? Je to tak (: Navyše som neverila, aké staré sú niektoré rozprávky (: A včerajší večer pri Malej morskej víle ma utvrdil v tom, že čo je dobré, toho sa treba držať (:


Tak som si povedala, že si všetky tieto filmíky pozriem do konca mesiaca (: Viem, marec je mesiac knihy, ale to neznamená, že to bezvýhradne zanedbám. Mám nejaké ciele aj v tomto smere, ale disney je Disney a (ehm ehm nie žeby som hovorila do duše niekomu, kto má zoznam do 30tky skoro hotový) všetky tie rozprávky sú niečo, čo by mal poznať každý človek, ak chce mať v sebe dostatok vitamínu D(obra) (:

Nestihla som to do polnoci, nevadí. Ale skutok ostáva (: Nighty night -

Ako len mám rada hokej (:

2. march 2014 at 22:48 | Mayah |  Zážitkovo (:
Po dlhej ceste do PP sme si na chvíľu oddýchli (musím sa pochváliť, prečítala som okolo 40 strán cestou + kým som potom zaspala c: ) a potom sme šli róvno na štadión (:

Pre objasnenie - vďaka rodine, ktorú tu máme, sme si za posledných pár rokov vypestovali celkom pekný zvyk - radi chodíme na zápasy slovenskej extraligy :D Teda keď sa hrá v PP a teda fandíme popradským kamzíkom (: Nechcem nič hovoriť, ale zo všetkých zápasov, na ktorých sme boli, prehral PP asi iba 3x ^_^

Hej no, nechodíme na každý zápas :D


Dnes sme však sedeli na C-čku, čiže rovno nad bránkou. A hneď v prvej tretine Poprad viedol 3:0. A to sú Zvolen majtri z minulého roku, pokiaľ viem. Tá nadšenosť (: Prišlo to tak rýchlo a čo ma potešilo najviac, hneď úvodný gól strelil Arne Kroták (: Rekordman extraligy. Veľmi som sa tešila, pretože každým rokom odchádzajú dobrí hráči do iných klubov. Niekedy mi to pripadá ako vymieňanie hokejových kartičiek medzi zberateľmi. Každý si žiada to, čo im chýba. No a tak sa stalo, že z pôvodnej zostavy, ktorú si pamätám spred troch rokov, už veľa hráčov neostalo. O to viac ma tešili mená ako Kroták, Brejčák a Sýkora (:

Prázdnining

1. march 2014 at 23:21 | Mayah |  Zážitkovo (:
A je to tu - finally prišli prázdninečky aj na východ (: Už som ani neverila :DČo lepšie (a čo by som si bola ani nevšimla), prišiel marec ^_^ Viete, čo to znamená, že čoskoro príde jarička (: Aj keď, no, neviem ako by som klasifikovala aj toto obdobie no, také nemastné neslané, taká jarná jeseň. A nepáči sa mi také počasie, keď bude ešte dlho, tak asi chytím depresie, ale verím, že sa zmení, a bude svietiť slniečko a začnú po čase kvitnúť kvietky (: Bude to nádherné, bývam pod lesom, tak to divadlo uvidím z prvého radu ^_^


Nikdy neviem, čo robiť cez prázdniny. Teda ono je to tak, že tak posledné dva týždne pred nimi si hovoríte, toto spravím cez prazdniny, toto, tamto, poučím sa, prepišem si pzonámky, prečítam knihu, pojdem vonku, navštívim babku, pozriem si film, napíšem niečo zmysluplné, dospím život, no a podobné Myšlienky plné entuziasmu. Každú jednu hlboko podporujem. :D

Verím, že sa rozbehnem až niekedy okolo stredy a tak, no dovtedy navštívim sever, pofandím na hokeji, napíšem článok, dospím život, prečítam knihu... A už sa to zase navaľuje :D

Ale našla som v skvelom playliste túto mega pesničku, tak ju tu ešte dám, pobalím sa a psychicky sa pripravím na ten severský výlet. A nesmiem zabudnúť dres. Je to tá super udalosť v roku, kedy desiatky ľudí môžu slobodne kráčať po uliciach s dresmi na vetrovkách - milujem tooo :D Takto hrajú naši, takto hrajú naši, takto hrajú naši kamzíci!

Oh, spring, please, be good c: