Školička milovaná, nechaj nás žiť

21. february 2014 at 23:52 | Mayah |  Zážitkovo (:
Piatočnejší večer si neviem predstaviť (: Ale nemám rada tieto týždne, kedy vkuse niekde lietam, ale nie tak normálne, ale tak preťažene. Každý deň sme mali niečo v škole. Prvé štyri dni boli šialené a bolo toľko učenia koľko už zase dlho nebolo. Neviem, či to na tom našom super gymku sa tak dohodli profesori že "poďme ich donútiť nespať". Ale realita je taká, že každý sa potrebuje učiť. Na každý deň 1-2 písomky + 1-2 skúšania. Na hodinách pred písomkami sa učíme veci na písomku a učitelia sú z nás nervózni. Tak povedia - "Budúcu hodinu vás skúšam." A ďalšia položka na to do liste. Hovoria: "Vaša jediná povinnosť ako študentov je učiť sa". To je síce pekné, ale aj my potrebujeme spať a aj náš deň má len 24 hodín. Tento týždeň som fungovala v cykle škola - knihy - posteľ - škola - knihy - posteľ - ...


Najviac ma však nehnevá to, koľko nám nahnali učenia. V istom zmysle ich chápem, lebo každý chce zbierať známky skoro pred maturitami, lebo potom to už bude také ako vždy - odpadávajúce. A tak nám každý dáva deadliny do ďalšej hodiny, do konca týždňa, do začiatku prázdnin, do konca prázdnin,.. A vám neostáva nič, len sa učiť všetky tie veci (keď ich chcete vedieť na dlhšie než jednu hodinu).



Musíte sa predmetu venovať, ak nechcete u profesorov spraviť dojem, že na ich predmet z vysoka kašlete. Lebo keď ste raz v niečom dobrí, učiteľ to berie skoro ako urážku, keď sa o ten predmet prestanete zaujímať, alebo ho odsuniete na vedľajšiu koľaj pri iných predmetoch.

Lenže problém nie je v tom kvante učiva, ale v tom, že mi neostáva čas učiť sa veci, ktoré budem potrebovať. Predmety, ktoré ma zaujímajú. Nehovoriac o tom, že sa ani nevyspím, ani nezabavím, chodíme ako takí zombíkovia do tej našej školičky, všetci zdeptaní všeobecnou situáciou a každý to chce mať za sebou. To je určite tá správna motivácia.

A ďalší týždeň vidím rovnako. Vyťažene. Samozrejme, väčšina môjho vyťaženia je plánovaná, lebo som z tých ľudí, ktorí radi robia veľa vecí mimo školy, ale keď sa k tomu dopletie aj škola, tak to stojí za to vidieť ma v takom super kolobehu.


Odídem zajtra o druhej, vrátim sa v nedeľu večer a hor sa na dejepis a biológiu. Prídem v pondelok zo školičky a ideme sa učiť geo, seminár (ktorý potrebujem, ale strávim pri ňom minimum času, lebo), ešte písomka z cudzieho jazyka. V utorok prídem o piatej, začnem sa učiť matiku, kým mi kalkulačka neprestane vyhadzovať error, a potom fyziku. Potom prídem opäť o piatej a môžem stráviť zvyšok noci nad chémiou, dejepisom, fyzikou, matikou, skončí štvrtok, prídem o ôsmej a s vydýchnutím duše sa pousmejem, že KONEČNE mám chvíľu aby som sa venovala semináru a informatike. HTML. Ale som taká vyčerpaná, že celú svoju budúcnosť vymením za hodinku spánku navyše.

Na jednej strane ma to učí hospodáriť s časom. No na druhej strane viem, že s ním hospodáriť neviem. A ani sa neviem rýchlo učiť predmety ako biológia, dejepis, noska a tak. A je pekné, že máme jedinú povinnosť učiť sa, ale zratajte si - 7 hodín spánku + 7 hodín v škole plus hodina je cesta domov a hodina a pol je pre psychohygienu, lebo neni zdravé sa hneď púšťať do učenia, plus ďalšia polhodinka na zaspávanie a hodinka na vstavanie. To je 18 využitých hodín a ostane vám 6 hodín na učenie + život. Nehovoriac o tom, že by sme mali spať 8 hodín, nie sedem. A človek si chce ísť aj na hodinku do vane, aj chce čítať knihy (hoc aj povinné čítanie, ktoré je také povinné) a musíme aj jesť a piť. Jednoducho študentský život môže učiteľovi pripadať ako cieľavedomá aktivita učenia sa, ale my jednoducho potrebujeme aj žiť.


Ak nežijem, tak ma nič nebaví. Nevládzem učiť sa, nechodím von, lebo nevládzem. Mám neporiadok v izbe, menej jem. Som unavená a otrávená z pomyslenia na to, pri koľkých veciach by som radšej strácala čas ako pri momentálnom učení (napríklad chémie, ktorá je tak všade).

Vtipné na tom je to, že vám každý povie: "Zameraj sa na to, čo ťa baví." Aj učiteľ ti povie že chápe, že nejde každý maturovať z chémie (napr.). Ale skúste to spraviť, či to dokážete. Tiež sa môžem vykašľať na 9 predmetov, ktoré v živote po škole nestretnem. No predsa sa ich učím, aj keď "to učitelia chápu". Lebo chápať je jedna vec, ale mať dobrý prístup k žiakom napriek tomuto vie len niekoľko profesorov.

Aby som však nebola taká negatívna, musím povedať, že ten moment, keď prídem v piatok domov, zhodím tašku do detskej, sadnem si na gauč a pozerám do blba, ten je najlepší na svete. Pocit, kedy je vám jedno, že máte opäť nabitý víkend pred vami, je vám jedno, že budúci týždeň bude opäť zabijak a že aj keď ide víkend, nestihnete spraviť dokopy nič. Len si užívate ten povit, kedy ste radi, že na jeden večer môžete žiť (:


Tak prosím, drahí učitelia a profesori, tolerujte, keď nie sme stopercentne prítomní na hodine, keď nerobíme domáce úlohy alebo keď nepočúvame, čo hovoríte. Lebo náš študentský život je síce pekný, ale krátky na to, aby sme stihali byť jednotky a ešte aj šťastné.

My vám to oplatíme, že sa naučíme na vašu písomku. Budeme to vedieť, keď to budeme musieť vedieť. Niekedy to inak nestíhame. Prepáčte.

A ďakujeme (:
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama