February 2014

Stalo sa vám to niekedy?

27. february 2014 at 17:27 | Mayah |  Zážitkovo (:
Tak som si dnes žila. Bola som v školičke, napísala som chcene - nechcene (skôr nechcene) nejaké písomky, odsedela som si, najedla sa a šla preč. Kúpila si mliečnu čoko krupicu a cítila sa blažene. U sestier sme chlebíčkovo pooslavovali a išla som si na autobusik. Vzala som zo strediska kroniku Ružičiek, aby som ju cez víkend mohla nejako vylepšiť.

A tak sa mi stalo, že keď som sedela v autobuse, tak som videla, že chlapec vo vedľajšom rade za mnou si skúmavo prezeral veľkú červenú knihu, ktorú som nosila. Tak som si ju začala prezerať. Prelistovala som to málo strán, čo bolo zapísaných a rozmýšľala, ako ju nejako "skomfortniť", aby sme nemali pocit, že píšeme len do nejakej knihy, ale že píšeme do našej knihy, a nechcem zase všde dávať ružičky :D


No, ale názov článku sa skôr odvoláva na toto: Stála som na zastávke čakajúc na autobus a v hlave som mala ticho. Potom som si v mysli začala premietať, čo som v ten deň spravila a vnútorný hlas to komentoval - vtipne. Potom som len hľadela na potraviny oproti mne, na muža, ktorý išiel s kočíkom po ulici, na dvoch chlapcov vychádzajúcich z fitka a na autá míňajúce zastávku, a zrazu som si uvedomila, že môj vnútorný hlas rozpráva akokeby príbeh - s opismi, s priamou rečou a tak.

Teraz, keď to tu píšem, pripadám si ešte čudnejšie ako vtedy

:D

Zažili ste niekedy situáciu, kedy ste sa vo vlastnej koži cítili ako hlavná postava knihy? Čo ma priviedlo k ďalšej myšlienke, že by mohlo byť zaujímavé napísať niečo o tom, aké to je byť animátorom, ale viac také osobné, aj keď vymyslené. Tak uvažujem, či nezačnem niečo také písať, mohlo by to byť fajn (:

Naša nocovačka 2014 (:

26. february 2014 at 16:32 | Mayah |  Zážitkovo (:
Nie žeby som teraz mala o čosi viac času na vypísanie a vyprodukovanie čohosi, čo by sa mohlo podobať na hodnotenie alebo taký súhrno toho, čo sme s raketkami cez víkend zažili, každopádnekeď to neurobím teraz, už to neurobím nikdy. Poznám sa predsa už nejaký ten piatok. ( darčéék - pár oridžo fotiek v článku c:)



Bizy bizy

26. february 2014 at 15:13 | Mayah |  Status
Preto som prestala s viacerými blogmi a vyzerá to, akoby som prestávala aj s týmto - jednoducho priority. A škola.

Máme toho v škole dosť, lebo sa všetci idú pretrhnúť, aby sme do marca mali dosť známok, lebo keď prídu maturity a výlety (idem do Osvienčimu aj do Ríma ^_^) a tak sladko ospevované trojdňové brutálne branné cvičenie venované zo srdca pre nás, tretiakov <3. Jednoducho sa boja a my sa môžeme pretrhnúť :D



Každý deň píšeme nejaké písomky, máme skúšania, píšeme slohy a projekty a to všetko, no a je to fakt také že keď si poviem, že mám po učení na výber spať alebo písať blog, kým sa rozhodnem už ležím pod perinou :D Ale verím, že to už bude len tento týždeň taký :) Na dlhý čas budeme mať zase voľníčko c:

Idem si napísať článočok z nocovačky a potom sa pojdem učiť, už len dva dni! (:

Nocovačing (:

22. february 2014 at 14:21 | Mayah |  Le me
A je to tu - ďalší aktívny víkend mimo domova. Chystá sa nocovačka Ružičiek! (:


Flappy pre starčekov :D:)

22. february 2014 at 1:37 | Mayah |  RandomStuff (:
Zbožňujem The Fine Bros, perfektní sú a najviac mám rada tie ich kids, teens, youtubers a elders react to rôzne veci, no a proste najnovšia mánia bola okolo toho vtáčika čo nevie lietať ako normálny človek, a proste mi to prišlo strašne vtipné, tak to tu okamžite posielam :D


Školička milovaná, nechaj nás žiť

21. february 2014 at 23:52 | Mayah |  Zážitkovo (:
Piatočnejší večer si neviem predstaviť (: Ale nemám rada tieto týždne, kedy vkuse niekde lietam, ale nie tak normálne, ale tak preťažene. Každý deň sme mali niečo v škole. Prvé štyri dni boli šialené a bolo toľko učenia koľko už zase dlho nebolo. Neviem, či to na tom našom super gymku sa tak dohodli profesori že "poďme ich donútiť nespať". Ale realita je taká, že každý sa potrebuje učiť. Na každý deň 1-2 písomky + 1-2 skúšania. Na hodinách pred písomkami sa učíme veci na písomku a učitelia sú z nás nervózni. Tak povedia - "Budúcu hodinu vás skúšam." A ďalšia položka na to do liste. Hovoria: "Vaša jediná povinnosť ako študentov je učiť sa". To je síce pekné, ale aj my potrebujeme spať a aj náš deň má len 24 hodín. Tento týždeň som fungovala v cykle škola - knihy - posteľ - škola - knihy - posteľ - ...


Najviac ma však nehnevá to, koľko nám nahnali učenia. V istom zmysle ich chápem, lebo každý chce zbierať známky skoro pred maturitami, lebo potom to už bude také ako vždy - odpadávajúce. A tak nám každý dáva deadliny do ďalšej hodiny, do konca týždňa, do začiatku prázdnin, do konca prázdnin,.. A vám neostáva nič, len sa učiť všetky tie veci (keď ich chcete vedieť na dlhšie než jednu hodinu).

Pestrá nudná škola

17. february 2014 at 22:18 | Mayah |  Hlavne kreatívne!
Čím lepšie viem, čo chcem v živote robiť, tým lepšie si viem určiť, čo na to potrebujem a čo nie. Preto sú pre mňa posledné mesiace dosť zúfalým obdobím, pretože už dosť dobre viem, čo chcem v živote robiť (a spečatila som to vyberaním seminárov na budúci rok do štvrtého ročníka), a s tým prichádza aj negatívna stránka veci - a síce fakt, že si uvedomíte, koľko predmetov v škole je pre vás zbytočných a vy z nich skutočne potrebujete iba "prejsť". S týmto faktom sa spája aj realita, ktorá u mňa nastala, a síce že ma prestali baviť predmety, o ktorých viem, že o nich v živote už počuť nebudem.


Tak som sa dnes zamýšľala nad tým, ako prežívam predmety, ktoré nebudem potrebovať v budúcnosti, ale predsa sa ich musím učiť.

"Zapriahnutí sme spoločne"

16. february 2014 at 22:16 | Mayah |  Úryvkovňa (:
V úryvkovni si budem prepisovať pekné časti z kníh, ktoré čítam alebo ktoré random otváram, aby som načerpala (:

Farmári v starovekom Izraeli trénovali neskúseného vola tak, že mu nasadili jarmo spolu so starším, skúseným volom. Okolo staršieho zvieraťa popruhy pevne pritiahli. On niesol náklad. No jarmo mladého vola bolo upevnené voľne. Kráčal povedľa skúsenejšieho vola, no jeho jarmo bolo ľahké. V týchto veršoch Ježiš hovorí: "Kráčam spolu s tebou. Zapriahnutí sme spoločne. No ja nesiem váhu a ťahám náklad."


Malý princ (:

16. february 2014 at 19:16 | Mayah |  Status
Tak som to spravila. Veľmi sa mi nechcelo, ale povedala som si, že ak nie teraz, tak zase až o nejaké dva týždne najskôr. Zmenila som teda design na stránke. Chcela som niečo s malým princom, tak som si vymyslela toto. Páči sa mi to, lebo je t také rozprávkové. Veľmi mám rada knižku Malého princa. Ale nie je to presne to, čo som si predstavovala. Len asi ešte neviem dosť dobre, čo si predstavujem, preto s tým možno nie som 100%tne spokojná :) Anyway, som rada, že som to už zmenila, lebo - aj keď bolo ťažké prekonať taký design aký som mala, lebo mi prirástol k srdcu - som to chcela zmeniť už dlho, len neúspešne. :)


HTML, alebo ako sa na svet pozerať inak (:

16. february 2014 at 0:30 | Mayah |  Le me
V piatok som opäť raz poďakovala Bohu za to, že som si do štvtého ročníka vybrala k matematike informatiku. Viete čo, informatika je úžasná veda. Ale stále sa mi zdá smiešne, že ju považujú za prírodnú, veď je v nej totálne veľa prírody :D Anyway, pre mňa sú to v škole hodiny, kde si so spolužiakom čítame vtipy na birdzi, alebo sa jednoducho bavíme. Je to jedna z mála hodín, na ktorú som nikdy nestresovala, nikdy som sa neučila veľa (iba keď sme brali imagine, zhnusila sa mi celá korytnačka do paže) a vždy som zakončila hodinu nejakým krátkym offtopic rozhovorom s profesorom, lebo ho mám rada a je to taký kamarátsky typ človeka, ktorý sa ti na chodbe odzdraví serus. Informatika je moja srdcovka osobne.